Október je už tradične mesiacom modlitby posvätného ruženca. Aj naši žiaci sa tento rok zapojili do iniciatívy Pápežských misijných diel Misijný október – Ruženec detí za deti v Burundi.
Prostredníctvom modlitby spoznávali príbehy piatich detí z Afriky, ich každodenné radosti i starosti a učili sa myslieť na tých, ktorí potrebujú našu pomoc a povzbudenie.
Počas hodín náboženskej výchovy sa žiaci 4. až 9. ročníka spoločne pomodlili celý ruženec (5 desiatkov). Každý desiatok venovali jednému z detí z Burundi a zároveň aj všetkým deťom, ktoré prežívajú podobné životné situácie.
Spoznali príbeh malej Adnet, ktorá sa narodila bez nohy. Napriek svojmu hendikepu sa veľmi rada hýbe a túži stať sa lekárkou. V modlitbe sme mysleli na všetky deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré každý deň prekonávajú rôzne prekážky a odvážne snívajú o svojej budúcnosti.
Ďalším dieťaťom bol Gervais, ktorý má zdravotné postihnutie dolnej končatiny a ľavej ruky. Napriek tomu sa rád hýbe a behá pomocou barlí. Jeho príbeh nám pripomenul, aké dôležité je nevzdávať sa a všímať si odvahu druhých.
V modlitbe sme pamätali aj na Iru, ktorá pomáha iným deťom modlitbou a dobrými skutkami. Jej príklad nám ukázal, že každý z nás môže prinášať dobro do života druhých, aj keď nemáme veľa možností či prostriedkov.
Modlili sme sa tiež za Jean Clauda, ktorému zomrel otec a ktorý veľmi rád miništruje. Spolu s ním sme v modlitbe mysleli na všetky deti, ktorým chýba jeden z rodičov, na deti, ktoré musia prekonávať dlhú a náročnú cestu do školy, aj na tie, ktoré prežívajú strach a neistotu.
Príbeh piateho dieťaťa, Tonyho, nám priblížil život chlapca, ktorý musí počas školského roka bývať na internáte, ďaleko od svojej rodiny. Jeho veľkým snom je stať sa kňazom. V modlitbe sme preto pamätali na všetky deti odlúčené od svojich rodičov a blízkych, ale aj na tých, ktorí už dnes nosia vo svojom srdci túžbu zasvätiť svoj život Bohu a službe druhým.
Žiaci sa do spoločnej modlitby aktívne zapájali a svojou účasťou ukázali, že aj detské srdcia dokážu byť otvorené pre potreby druhých. Ako malé poďakovanie za svoju účasť dostali záložku do knihy.
S mladšími žiakmi v prvom cykle sme sa téme venovali tvorivejšou formou. Deti si vyrábali vlastné ružence – z chrumiek či drobných korálok. Prostredníctvom príbehov piatich detí z Burundi spoznávali ich životné osudy a spoločne sa pomodlili jeden desiatok ruženca.
Ďakujeme všetkým deťom za ich modlitby, otvorené srdcia a ochotu myslieť na svojich rovesníkov v Afrike. Veríme, že táto skúsenosť im pomohla uvedomiť si, že na svete nie sú všetky deti obklopené rovnakými možnosťami a že aj malý skutok lásky má veľký význam.
Naša pomoc sa nekončí modlitbou. V solidarite s deťmi v Afrike pokračujeme aj prostredníctvom projektu Sladká pomoc, v rámci ktorého si môžeme zakúpením čokoládky pripomenúť, že dobro sa začína aj malými krokmi.
Modlitba, láskavosť a ochota pomáhať dokážu spájať deti aj napriek vzdialenosti, ktorá ich delí.